Prečo si vážim Vladimíra Mečiara

Prvý raz som ho videl naživo na mítingu v Košiciach v starej športovej hale. Štyri usmiate ženičky, asi v tridsiatich sukniach, mu v doprevádzaní harmonikára zaspievali Slovenská rodná dedina. Spieval som aj ja. Ťahal som až sa mi uši potili a lícami mi tiekli slzy šťastia. Díval som sa mu pritom priamo do očí a zároveň dával pozor, aby som sa neroztancoval. Slovo si potom zobral pán Mečiar a hala, ktorá bol plná tých najsprávnejších ľudí, sa váľala od smiechu. Ženy sa chichútali až pišťali a my muži, sme sa kolísali dopredu a nazad a silno udierali dlaňami do stehien, až sa nám do riti trenírky zarezávali. Zvlášť vtipy o Havlovi boli vynikajúce. Veru, veľký vtipkár je náš Vladimír.

Potom som ho už na vlastné oči nevidel. Mal veľa práce, pretože sa venoval privatizácii. I napriek tomu, že mu pán Čarnogurský často hádzal polená pod nohy, on so svojimi blízkymi dokázali postaviť na kolená nejednu slovenskú fabriku. Iba doma sa uznania nikdy nedočkal. Zato zahraničie si ho všímalo a neustále mu posielalo ďakovné demarše. Zvlášť majstrovsky sa mu podarilo udržať pri živote továreň na východe Slovenska, ktorú získal jeho osobný priateľ Šaňo, poctivou a statočnou, jednonočnou prácou. Tento Alexander mu potom na znak vďaky organizoval veľkolepé parády, či už na štadiónoch, alebo dialnicach. Hviezdami týchto parád boli spravidla zahraničné krásavice a umelci, ktorí dodnes nevedia prečo a načo tu prišli. A samotný Gérard? Ten nevie ani ako k nám prišiel, ani kde sa nachádzal.

Nečudo, že chlieb a hry, čo nám pán Mečiar zo svojho pravidelne dával, ho neskôr priviedli takmer na mizinu. Po neustále množiacich sa vyhrážkach atentátom a po neúspechu vo voľbách, sa radšej z Bratislavy presťahoval do Trenčianskych Teplíc. Postavil si dom, na ktorý mu požičal priateľ z Nemecka, ale kvôli vrodenej skromnosti nechcel byť menovaný. Aká to podobnosť so skromnosťou a statočnosťou nášho Vladimíra. Aj dobrí ľudia sa dnes nájdu.

Osem rokov vyčkával, až sa opäť vrátil. Mne tým urobil veľkú radosť. Aj lístok na vlak si kúpim ak sa vráti k tým neopakovateľným mítingom na Pasienkoch. Iba jedna vec ma znepokojuje - zase sa vraj objavili vyhrážky na ublíženie. Niekto to vážne neberie, ale ja mu verím, pretože aj v Trenčianskych Tepliciach mu nejaký teroristi svojho času semtexom poškodili dvere. Alebo to bolo ináč?

Včera večer som bol na pošte. Podával som tam telegram do sídla ĽS - HZDS, v ktorom som ich ubezpečoval, že na mňa sa môžu stále spoľahnúť. Manželka Betka to veľmi ocenila a takto ma oslovila:

- Berty, všimla som si, že od kedy sa do veľkej politiky vrátil pán Mečiar a ty si zrýchlenou formou prečítal Da Vinciho kód, nielen sebavedomie, ale aj IQ ti stúplo.

Betka mala pravdu, pretože takýto IQ test som absolvoval nedávno a dosiahol som 84 %. Študenti mi aj peniaze vrátili s poznámkou, že od nich to mám grátis, a vraj, že to nie su percentá, ale body. No nie je to jedno?

Stále som volil spravodlivo a uvážene, pretože o politiku sa zaujímam. Počas tých ôsmych rokov som v našej dielni neustále vylepoval Vladimírov portrét, dokonca jeden som aj namaľoval. Oplatilo sa mi byť verný. Staré miesto mi vrátili a dnes som opäť pri svojom kladive.

Aj preto si tak veľmi vážim pána Vladimíra Mečiara.